Rokovací poriadok hovorí, že v kluboch sa poslanci združujú podľa príslušnosti k stranám alebo koalíciám, za ktoré boli zvolení, a „ak sa chcú poslanci združiť do poslaneckého klubu iným spôsobom ,..., musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť národná rada.“ Toto ustanovenie je tam presne preto, že politický život môže byť občas turbulentný a môžu nastať situácie, ktoré potrebujú individuálne posúdenie. Výsledkom takéhoto posúdenia je hlasovanie pléna o tom, či klub v danom zložení a s daným názvom považuje za legitímny alebo nie.
Ak by platilo, že názov klubu môže byť „Klub poslancov za stranu XY“ iba vtedy, ak v klube sú len poslanci zvolení za stranu XY, potom by aj dnešný klub Most-Híd po príchode kolegyne Lucie Žitňanskej fungoval v rozpore so zákonom. A popravde, nepamätám si, že by pán Hrabko pri jej vstupe doň bil na poplach. Obdobne, v roku 2004 poslanec Banáš vystúpil z klubu ANO a vstúpil do SDKÚ a názov klubu ostal. A v roku 2005 poslanci Tkáč a Jarjabek , pôvodne zvolení za HZDS, vstúpili do poslaneckého klubu strany Smer, ktorého názov sa tým tiež nezmenil.
Ak si predstavíme teoretickú situáciu, že by Juraj Droba nikdy neodišiel a Eugen Jurzyca by vstúpil do klubu SaS ešte pred odchodom Kollárovcov, klub by podľa vyššie uvedených pravidiel dodnes fungoval. Preto nevidím nič nezákonné na tom, ak bude hlasovaním poslancov v takejto podobe obnovený.
Parlament bude hlasovať o návrhu uznesenia a ak toto prejde, klub SaS vznikne plne v súlade s platným zákonom. Klub poslancov totiž reprezentuje stranu v jej súčasnej podobe, nemusí byť nutne verným obrazom povolebného rozvrhnutia síl.