reklama

Na povel nám mládež neschudne, pani Zmajkovičová

Existuje 5 dôvodov, prečo návrh pani podpredsedníčky parlamentu Renáty Zmajkovičovej nie je dobrým nápadom a pekne ukazuje, v čom je prístup strany Smer v školstve chybný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Áno, naše deti sa nestravujú zdravo. Áno, obezita u detí je na vzostupe. Áno, stále menej sa hýbu a do budúcnosti to predstavuje pre celú spoločnosť vážny problém. Ale obmedziť sortiment v školských bufetoch nie je riešením. Vysvetlím v piatich bodoch:

1. Zdravý životný štýl sa nedá nadiktovať

 Zdravý životný štýl má začínať v rodine a má byť o výbere zdravšej alternatívy, nie o jej nadiktovaní. Ak v rodine takýto prístup chýba, má sa škola snažiť k nemu žiakov aj ich rodičov viesť. Ak škola na to nemá prostriedky alebo možnosti, je potrebné podporiť tretí sektor, ktorý sa v téme angažuje. Nástrahy a pokušenia sú súčasťou nášho každodenného života a bezprostredného okolia. Deti máme vychovávať tak, aby si z každej ponuky vyberali to, čo im neškodí, resp. ich viesť k správnej miere vo všetkom. Zákazy takéto rozhodovanie obmedzujú a skôr zvyšujú riziko príťažlivosti zakázaného ovocia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2. Na obezitu treba ísť cez potreby detí, nie cez predstavu štátu o ich stravovaní

Ak chceme bojovať s detskou obezitou, okrem diskusie o strave by sme mali napríklad prestať viazať telocvikárov nezmyselnými osnovami plnými výmykov, hodu granátom a kotúľom letmo a uvoľniť priestor pre pohybové aktivity, ktoré sú dnešným deťom bližšie. Je absurdné, aby sme mali žiakov oslobodených od telesnej výchovy, ktorí ale po škole chodia na frisbee turnaje alebo tancovať hip hop. Vzdelávanie zamerané na potreby dieťaťa sa najprv pýta, čo chcú samotné deti robiť a až potom vytvára učebný plán. To by ale školy a učitelia museli mať voľnosť ich podľa potrieb detí prispôsobiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Pri alkohole, tabaku, cole a tonikoch sa zakazuje už zakázané

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 527/2007 (to je tá, kvôli ktorej napr. z gymnázií zmizli kávové automaty) hovorí jasne: V zariadení pre deti a mládež musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby sortiment tovaru v bufetoch a automatoch bol výživovo hodnotný a neobsahoval najmä alkoholické nápoje, nápoje s obsahom kofeínu a chinínu a tabakové výrobky. Vyhláška je záväzný právny predpis a má sa dodržiavať. Ak sa nedodržiava, treba jej dodržiavanie vymôcť, nie na ňu nacapiť ešte zákon a do zoznamu pridať ďalších X bodov. Zvlášť nie také, pri ktorých ani divá srna netuší, čo vlastne znamenajú. Schválne, čo presne si predstavíte pod „doplnkovými jedlami typu rýchleho občerstvenia“, ktoré tiež ide pani Zmajkovičová zakázať? Bagetu? Aj ak je celozrnná? Aj ak v nej miesto majonézy je jogurtový dressing? A miesto šunky syr a zelenina? Čo bude rozhodovať? Ako rýchlo sa dá zjesť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4. Zákazy jednoducho nie sú vhodným výchovným prostriedkom

Zákaz nahrádza vnútornú motiváciu vonkajšou. Nevysvetľuje, neučí, nevedie k zlepšeniu. Väčšina foriem prohibície v histórii skončila a končí fiaskom. Buď sa v konzumácii zakázaných potravín či látok veselo pokračovalo a nezmenilo sa nič, alebo sa dostavili ešte ďalšie, nežiaduce efekty. A v tomto prípade ich môžeme čakať tiež. Ak na vec nepôjdeme cez dôsledné vysvetľovanie a osvetu a podporovanie vnútornej motivácie miesto tej vonkajšej, deti sa jednoducho presunú z bufetov do najbližších lahôdok alebo potravín. Takže možnosť školy akokoľvek zasahovať do ich správania sa ešte zníži. A zo strany rodičov, ktorí doteraz ich stravu neriešili, sa tiež asi nedočkáme zmeny, lebo oni im ráno to vreckové dajú a bude im rovnako jedno, čo si zaň kúpia, ako doteraz. Zákazy sú lacnou skratkou, nie poctivou snahou o riešenie problému. A ja uznávam, že v záujme ochrany zdravia, života, slobody alebo iných hodnôt nejaké potrebujeme. Ale mali by sme ich okolo seba mať čo najmenej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

5. Opäť sa znižuje miera slobody v rozhodovaní školskej samosprávy

Veci ako sortiment v bufete by mali byť výsledkom dialógu medzi zriaďovateľom, pedagógmi, rodičmi a žiakmi. Existujú školské rady, študentské parlamenty, mládežnícke organizácie spájajúce študentov. Malo by byť jedným z cieľov občianskej spoločnosti podporovať takéto rozhodovanie a čo najviac kompetencií prenášať priamo k ľuďom, ktorých sa dotýka. Keď som ešte učil, na pravidlách pre fungovanie v triede sme sa dohodli všetci. So 6-ročnými deťmi, prváčikmi, podotýkam. Neprišli do triedy, kde školské desatoro viselo na stene a museli sa ho naučiť. Rozprávali sme sa o tom, čo komu môže niekedy prekážať a čo mu naopak vyhovuje a z toho sme si odvodili zásady, ktorých sa chceme držať. A až potom sme ich dali na stenu. A fungovalo to. Kolegovia v Smere to vidia inak. Dušan Čaplovič na ministerstve všetko zarezal na jednu mieru – priemer známok pre prijatie na gymnáziá, jednotné osnovy pre každú školu, minimum voľnosti pri tvorbe školských pedagogických plánov, všetko na jedno kopyto. A pani Zmajkovičová teraz ide reorganizovať pulty v bufete. Lebo oni vedia všetko lepšie a rozhodnú to za nás.

Perličkou na tomto všetkom je, že tieto absurdity pani podpredsedníčka vpísala do školského zákona, ktorého zámerom má byť definovať ciele a metódy výchovy a vzdelávania. Je to smutným obrazom toho, ako si výchovu a vzdelávanie kolegovia smeráci predstavujú.

Martin Poliačik

Martin Poliačik

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Lektor kritického myslenia, propagátor zdravého spánku, konzultant a tréner Zoznam autorových rubrík:  SaSŠamanský šlabikárSo srdcom na dlaniS rukami na ruckach vozickaPeruánsky denníčekMúzou praštenýLen takS okom na hľadáčiku

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu