Marek je úplne normálny chalan. Jazdí na skejte, počúva drum n' bass, doma pomáha, s mamou sa má rád. Žiadny kriminálnik. A mal smolu. V Bánovciach ten večer policajti dostali tip a prebiehala akcia zameraná na dílerov. Chlapec bol v nesprávny moment na nesprávnom mieste. Spolu s ním boli zadržaní ďalší s väčšími množstvami, niektorí podozriví z predaja. Podľa Marekových slov sa k nemu policajti správali slušne a nerobili žiadny nátlak. Teraz sa čaká na výsledky expertízy tej trošky trávy, čo mal pri sebe. Išla na rozbor spolu s ostatnými vzorkami odobratými počas toho večera. Ak by sme mali zákon ako bratia Česi, dnes by som nemal o čom písať.
Iní toľko šťastia na policajtov nemali. Prišli mi maily z Bratislavy, Košíc aj menších miest o tom, ako sú ľudia bezdôvodne zastavovaní na ulici, prehľadávané úplne všetko, o urážkach a vyhrážkach, dokonca o otvorenej žiadosti o úplatok a „necháme Ťa ísť". Samozrejme, niečo môže byť vymyslené, niečo prifarbené, ale keďže mne samotnému sa to stalo niekoľkokrát tiež, viem, že tieto lístky sa nehýbu bez vánku.
Písali mi rodičia prichytených detí. Užívanie marihuany mnohí neschvaľujú a deckám to doma podľa toho aj osladia. Ale sú nešťastní z toho, že ich ratolesti majú kvôli takej hlúposti doživotný záznam v trestnom registri a zbytočnú nálepku zločinca. Marekova mama bola nešťastná dvojnásobne - kým jedno nešťastie si môže výchovne riešiť doma, pri tom druhom musí čakať na verdikt štátnej moci. Prečo z deciek, ktoré v pätnástich pravidelne pijú alkohol a chytia ich policajti s fľašou vodky, môžu vyrásť kľudne sudcovia či advokáti a jeden skejťák s jointom má doživotné NIE pri povolaniach, kde je potrebný odpis z registra trestov?
Na druhej strane, mám vyjadrenia policajtov aj študentov policajnej akadémie, z ktorých mnohí priznávajú, že súčasný stav je nezmyselný. „Nešiel som robiť policajta, aby som šacoval decká na ulici.", povedal mi policajt z Košíc. Niekedy by mladého človeka kvôli štipke trávy ani neriešili, ale keďže je vyvíjaný tlak na plnenie štatistických tabuliek, každá čiarka sa ráta.
A mám aj množstvo mailov od chorých ľudí, ktorým marihuana pomáha pri zmierňovaní prejavov rôznych chorôb a chceli by ju legálne využívať pre zlepšovanie svojej životnej situácie.
Napriek tomu, že popredné autority na vyrovnávanie sa s užívaním drog vyzvali v správe OSN na celkovú zmenu prístupu, na Slovensku sa situácia skôr zhoršuje. V porovnaní so zmenami, aké sme mali možnosť vidieť v Českej republike, vyznievame ozaj zaostalo. Keď si na hranici zapálim jointa na Českej strane a mám dva sáčky z vlastnej úrody pre kamošov vo vačku, hrozí mi maximálne pokuta. Stačí krok na Slovensko a je zo mňa kriminálnik, potenciálny díler. O koľko som sa tým jedným krokom stal spoločensky nebezpečnejším?
Spoločenská diskusia o dekriminalizácii marihuany nie je o pár vyvrheľoch na okraji spoločnosti. Je o skoro polovici našich stredoškolákov. Je o otcoch a matkách rodín a slušných platcoch daní, ktorí si raz za mesiac dajú s kamarátmi pár šlukov na balkóne. Je o kreatívnych oddeleniach nejednej úspešnej firmy. Je o ľuďoch, ktorí hľadajú alternatívu v riešení svojich zdravotných problémov. Je jednoducho o zmene v našej spoločnosti, pred ktorou si náš zákonodarca stále nezmyselne zatvára oči.
SaS v tomto volebnom období presadila v parlamente možnosť pre pacientov využívať konopné produkty pre medicínske účely. To ale problémy v slovenských uliciach nerieši. Keďže na zmenu zákona zjavne nie je zatiaľ politická vôľa, rozhodli sme sa ponúknuť pomoc aspoň tým, ktorých postihuje súčasné znenie zákona. V Liberálnom dome je kontaktné centrum, kde môžete požiadať o právnu pomoc. Ak už nálepku zločinca na sebe nosíte a myslíte, že vám nepatrí, píšte na pravna_poradna@strana-sas.sk. A ak už máte nepríjemnú skúsenosť za sebou, vaše príbehy naďalej zbierame na zelena_linka@strana-sas.sk.
