Pravidlá majú platiť vždy a nezávisle od toho, kto koná, v koho prospech a proti komu. A od čias rozhodnutia Ivana G., že nevymenuje právoplatne zvoleného Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, sa tých pravidiel až toľko zas nezmenilo. Slovensko je stále parlamentnou demokraciou, kde Národná rada je zodpovedná za personálne rozhodnutia a prezident podľa Ústavy „vymenúva“. Ústavný súd k tomuto slovíčku podal síce nové vysvetlenie, no pochopiť to ako pobádanie k čo najextenzívnejšiemu využitiu novo daných právomocí je podľa mňa chybou.
Ivana G. sme svorne grilovali za to, že ním zvolené dôvody pre nevymenovanie sú svojvoľné a na dané rozhodnutie nestačia, ani v intenciách judikátu Ústavného súdu. Pri Kiskovom rozhodnutí dôvody zatiaľ vôbec nepoznáme, no nadšený potlesk už znie. Zaujímavá je pre mňa tiež názorová zmena profesora Mazáka. Ak v januári 2013 tvrdil, že vo veci rozšírenia právomocí prezidenta by malo byť ambíciou „čo najskôr tento sporný výklad „zvrátiť“ do podoby, v ktorej by interpretácia ústavy rešpektovala podstatu parlamentnej demokracie a to, že prezident sa nachádza v šiestej hlave ústavy, nadpísanej výkonná moc, teda za zákonodarnou mocou“, príde mi minimálne zvláštne, ak ako poradca prezidenta Kisku už hovorí, že daný výklad „je súčasťou nášho platného právneho poriadku, bol riadne uverejnený v Zbierke zákonov a hlava štátu sa nemôže tváriť, že taká interpretácia ústavy neexistuje. Prezident ju nielen môže, ale musí aplikovať.“ Nie som síce právnik a už tobôž nie ústavný, ale som toho názoru, že ak nejakú kompetenciu verejný činiteľ nepovažuje za náležitú, bude ju už len z princípu využívať čo najmenej. Ústava prezidentovi nekáže skúmať kompetencie jednotlivých kandidátov na verejné funkcie, len mu to umožňuje. Ak by to nevyužil, ničím sa podľa mňa voči Ústave nepreviní.
Bez ohľadu na aktuálne rozloženie moci som presvedčený o tom, že posilňovanie prezidentských právomocí je pre Slovensku škodlivou tendenciou. Dôvody pekne spísal Ľuboš Konečný v tomto blogu. Aj keď v prípade prezidenta Kisku to môže vyústiť do pár užitočných pribrzdení smeráckej mocenskej kliky, jedného pekného dňa si kvôli silnému prezidentovi ešte môžeme búchať hlavu o stôl. Netreba zabudnúť na to, že aj zmeny, ktoré pomohli za prvej Ficovej vlády vytvoriť Harabina, vznikli počas vlády Mikuláša Dzurindu s tými najlepšími úmyslami.