O hlasovacom stroji Smeru, piatej slobode a Ficových akademikoch

Autor: Martin Poliačik | 12.2.2014 o 8:35 | (upravené 12.2.2014 o 14:08) Karma článku: 26,98 | Prečítané:  5755x

Včerajšie hlasovanie strany Smer opäť raz dokázalo, že pri hlasovaní o opozičných návrhoch zákonov ide o predkladateľa až v prvom rade. Rišo Sulík napríklad navrhol, aby si ľudia nemuseli od daňového úradu pýtať povolenie na to, aby mu mohli splatiť dlhy a odblokovať si tak účet. V zákone je takáto sprostosť a on ju chcel vyškrtnúť. Neprešlo. Janka Žitňanská zas navrhovala už druhýkrát, aby bolo možné deťom so špeciálnymi potrebami na školách zaplatiť asistentov. Napriek tomu, že aj minister financií potvrdil, že peniaze na to v rozpočte sú, radšej ho stiahla, aby nemusela na ďalšiu možnosť čakať pol roka. Ochota nebola.

Ďalšou jasnou vecou, ktorá mala prejsť a z nepochopiteľných dôvodov neprešla, je návrh kolegyne Gibalovej, aby mali na sociálne štipendium nárok aj naši študenti, študujúci mimo územia Slovenska. Bol by to aspoň krôčik k tomu, aby sa možnosti pre štúdium v zahraničí pre Slovákov postupne zlepšovali. Nevydalo.

V Európe už od roku 2008 rezonuje téza, že popri štyroch základných slobodách Európskej únie, teda voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu, by sme mali mať aj piatu - slobodu voľného pohybu poznatkov. V rámci nej sa majú postupne odstraňovať prekážky v cezhraničnej mobilite výskumníkov, študentov, vedcov a akademikov.

Vnímam už vo svojej generácii zväčšujúcu sa skupinu ľudí, ktorí sa po absolvovaní zahraničnej univerzity, a nehovorím teraz len o českých školách, vrátili na Slovensko a patria vo svojich odboroch k špičkám. Presadzujú sa v biznise, prinášajú nové podnety do verejného diškurzu a skvalitňujú aj verejnú správu. Vôbec sa nečudujem tým, ktorí pri výbere vysokej školy rovno mieria za hranice. Naopak, majú moje plné sympatie a podporu. Ak v ich odbore na Slovensku kvalitnú školu jednoducho nenájdu, nemá zmysel čakať, kedy sa slovenské vysoké školy a kompetentní politici zmátožia a vytvoria na Slovensku podmienky na kvalitné štúdium.

Vo vlaňajšom rebríčku QS World University Rankings, ktorý už od roku 2004 porovnáva 800 najlepších svetových univerzít, sa neobjavila žiadna vysoká škola zo Slovenska. Najviac univerzít spomedzi našich susedov má v rebríčku Rakúsko (7), nasledované Poľskom (6) a Českou republikou (5). Maďarsko a Ukrajina majú zhodne štyri školy medzi najlepšími.

Tento stav je výsledkom dlhoročnej degradácie slovenského vysokého školstva z veľkej miery zapríčinenej neschopnosťou doterajších ministrov odolávať potľapkávaniu po pleci od šedej masy priemeru. Keď priemer určuje trend, nikdy sa nezačne ozaj merať kvalita a nikdy sa podľa nej nebudú dotovať najlepší. A práve podporou najlepších by sme sa zo súčasného marazmu mohli dostať.

Dovtedy by sme mohli budúcim generáciám pomôcť napríklad tak, že rozšírime možnosti pre štúdium na zahraničných školách. Z takých navrátilcov môže profitovať celá spoločnosť.

PS: nielen ministri nesú svoj podiel viny.

Na stránke prezidentského kandidáta a úradujúceho premiéra v jednej osobe je zoznam jeho podporovateľov. Sú tam explicitne vymenovaní: prezident Slovenskej rektorskej konferencie, traja rektori, jeden prorektor, jeden dekan a jedna prodekanka.


Nemám až taký problém s tým, že akademik má politickú preferenciu. No ak vidím takú masívnu podporu pre človeka, ktorý ekonomicky Slovensku škodí, podkopáva základné demokratické princípy našej spoločnosti, je podozrivý z čierneho financovania vlastnej strany a nikdy nevysvetlil svoju úlohu v gorilom príbehu, je to, ako hovoria bratia Česi, „na pováženou".

Pripomínam, že tento postoj verejne prejavujú v situácii, keď ministerstvo školstva vedie od desiatich k piatim katastrofa menom Dušan Čaplovič. Minister, mentálne uviaznutý v 70tych rokoch minulého storočia, s bývalým eštébákom ako štátnym tajomníkom, má pritom plnú podporu premiéra Fica. Túto dôveru vraj má pre pre „ochotu ukázať verejnosti, v akom stave slovenské školstvo je." Díky moc, stav sme poznali. Prácou ministra má by jeho zlepšenie a Čaplovič doteraz koná presný opak.

Vivat academia, vivat Čaplovič, vivat Fico! Obávam sa, že ak toto je reprezentácia elity našej akademickej obce, je to len smutným dokreslením celkovo neveselého stavu slovenského vysokého školstva.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?